Stano Mičev

Nedávne komunálne voľby na Slovensku opätovne poukázali na to, že najväčšiu podporu majú nezávislí kandidáti. Inklinácia k straníckym kandidátom na úrovni obcí, ale aj vyšších územných celkov má jasne klesajúcu tendenciu. Snaha voliť osobnosti a nie straníckych nominantov je zrejmá a vedie k zamysleniu, či súčasný volebný systém dostatočne odráža vôľu ľudí, alebo skôr vyhovuje politickým stranám.

Klasické politické strany buď neexistujú, alebo reprezentujú politickú líniu len svojím názvom, nie však obsahom svojej politiky. Kríza klasických politických strán je celoeurópskym problémom. Ak by sme demokratické politické strany mali hodnotiť v klasickom politickom ponímaní na sociálno-demokratické, liberálne a konzervatívne, tak z hľadiska reálnej politiky zistíme, že takéto strany na našej politickej scéne nie sú (možno s výnimkou KDH). Strany vodcovského typu nás vedú do záhuby, strany podnikateľského typu reprezentujú záujmy ich zakladateľov a tí čo sa tvária, že sú reprezentantmi klasických politických ideológií (nie vôbec sa nebojím tohto označenia) nimi nie sú, pretože do ich reálnej politiky prenikli prvky, ktoré tam jednoducho nepatria. To samozrejme vedie k dezorientácii voličov.

Z uvedeného sú len dve reálne východiská. Jedným z nich je, že strany reprezentujúce klasické politické smery začnú robiť konečne prehľadnú a jasnú politiku bez naháňania voličských hlasov podľa politických nálad aj keď v modernom šate. Prestaňme sa konečne tváriť, že tu neexistuje ľavica, stred a pravica. Oni existujú len politickí predstavitelia týchto smerov ich len deklarujú namiesto toho, aby ich uplatňovali v politickej praxi. Toto riešenie sa mi však zdá na súčasnej slovenskej politickej scéne ako utópia.

Druhým riešením je zmena volebného systému a to sa týka hlavne volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Tu však znova narážame na potrebnú politickú vôľu súčasných relevantných politických strán. A tá podľa všetkého nie je. Myslím si, a teraz nehovorme o počte volených zástupcov, že elegantným riešením by bol dvojkomorový parlament. Do druhej komory by sa volili zástupcovia vo volebných obvodoch, kde by mohli kandidovať aj osobnosti mimo politických strán. Stanovenie kompetencií druhej komory by bolo samozrejme vecou zákona, ale myslím si, že funkčných modelov je vo svete dostatok. Iným riešením by mohol byť zmiešaný volebný systém do jednokomorového parlamentu. Možností je samozrejme viacero, ale zmena volebného systému je jednou zo zmien, ktoré by nám mohli pomôcť pri ďalšej demokratizácii našej spoločnosti.

Stanislav Mičev

prezident Inštitútu pre regionálnu politiku