Najvyšší súd rozhodol v prípade (ne)rozpustenia ĽS NS. Pravdu povediac som takéto rozhodnutie očakával. Ľudáci po rozpustení ich predchádzajúcej strany pochopili, že do stanov, ani do programu strany nemôžu dať tie body, ktoré sú v rozpore s ústavou, alebo s legislatívou Slovenskej republiky. Jednoducho v záujme legality svojej „novej“ strany sa umúdrili.
Ako však povedal niekoľkokrát ich „vodca“ zostali takými ako boli. Nemenia sa. Verím tomu. Naozaj im v tomto verím. Ich ciele sú také aké boli predtým. Nevyhovuje im demokracia a radi by tu mali stavovský štát. Nahlas to však povedať nemôžu. Aspoň oficiálne nie. Voličská podpora ich pomaly dostala do médií, politici začali s nimi polemizovať, niekedy sa zdá, že nachádzajú s niektorými politickými stranami programový prienik.
Niekoľko krát som vyslovil názor, že v čase, keď zjavne porušovali zákony a jasne proklamovali svoj príklon k ideológiám blízkym fašizmu a nacizmu sa nič nedialo. Boli považovaní za akýsi politický folklór, niečo okrajové a zaujímavé len pre večerné správy. Fakľové pochody, čierne uniformy veľmi pripomínajúce uniformy Hlinkovej gardy, nájazdy na rómske osady, kladenie odporu pri zatýkaní, sympatizovanie s politikmi Slovenského štátu, popieranie holokaustu. Nehovoriac o excesoch členov strany. Súdy doteraz nenašli porušenie zákona. Rešpektujem to, pretože si vážim demokraciu a nezávislosť súdov. V každom prípade som si istý, že ľudáci, ak by sa nebodaj dostali k moci by demokraciu pošliapali svojimi bagandžami raz dva.
Je to teda na voličoch. Je na nich aby rozmýšľali a nenechali sa klamať. Chcem zároveň podotknúť, že nebudem ospravedlňovať voličov ĽS NS, pretože kto chce, vie akí sú jeho politici a čo je ich cieľom. Ak sú rozhodnutí ich voliť v nádeji, že im ide o prospech Slovenska, tak budú niesť aj podiel zodpovednosti za politiku, ktorú bude táto strana robiť.
Pre mňa zostáva v súvislosti s ĽS NS jedna jasná pravda. Nenávisť nie je politika. Nenávisť je len nenávisť.